„Aj keby som stratil môj život, 
nebolo by to márne, 
ak by sa aspoň jeden z tých, ktorým som pomohol, 
stal kňazom namiesto mňa.“ 

(Don Titus Zeman, porov. Summarium Documentorum, Doc. 28)

Po siedmich rokoch sa to napokon podarilo. Pápež František schválil 27. februára 2017 dekrét o mučeníctve dona Titusa Zemana a umožnil jeho blahorečenie. To sa bude konať v sobotu 30.9. 2017 v Petržalke a vy môžete byť pritom. Ak sa chcete zúčastniť programu, ktorý pre vás saleziáni dona Bosca pripravili, no nemáte kde prenocovať, v UPeCe máte jedinečnú možnosť. Stačí vyplniť tento formulár.

Saleziánsky kňaz Titus Zeman sa narodil 4. januára 1915 vo Vajnoroch pri Bratislave. Keď mal 10 rokov, po detstve, ktoré bolo poznačené častými zdravotnými problémami, sa na príhovor Panny Márie Sedembolestnej náhle uzdraví. V ten deň jej Titus v tajnosti svojho srdca prisľúbil, že „bude navždy jej synom“, dajúc do tohto vyjadrenia pevné predsavzatie zasvätiť sa.

Vyštudoval teológiu v Taliansku a v roku 1940 bol vysvätený za kňaza. Po návrate do vlasti vyučoval v rozličných saleziánskych inštitútoch, zatiaľ čo v pastorácii podporoval aj diecézny klérus a stal sa tiež kaplánom jednej ženskej rehoľnej kongregácie. Človek silnej vôle, pevného zdravia, pokorného a diskrétneho charakteru, radostný, schopný vytvárať pevné vzťahy spolupráce a priateľstva.

Horlivý salezián sa nebál vzoprieť komunistickému režimu a verejne hlásať svoje náboženské presvedčenie. Keď v roku 1946,  komunistická moc žiada odstránenie krížov zo školských tried, Titus, ako profesor v Trnave, sa s niektorými inými postavia proti: doplatí na to prepustením, no z celého Slovenska mu prichádzajú blahoprajné listy a pohľadnice za to, že sa postavil na obranu Kristovho kríža.

O niekoľko rokov neskôr don Titus Zeman tajne sprevádzal do zahraničia budúcich kňazov a rehoľníkov. Zorganizoval tri prechody: jeden medzi augustom a septembrom 1950; ďalší v októbri 1950; a posledný v apríli 1951, ktorý sa mu stal osudným. Zatkli ho v čase, keď čakal na vhodné okolnosti návratu do vlasti. Vďaka jeho počinu tak zachránil viacero duchovných povolaní.

Obvinili ho zo špionáže a velezrady a odsúdili na 25 rokov tvrdého väzenia bezpodmienečne, so stratou občianskych práv. Trinásť rokov Titus znáša väzenie, ťažko mučený, zosmiešňovaný, ponižovaný. Bratislava, Leopoldov, Ilava, Mírov, Valdice a Jáchymov, kde bol určený na manuálne drvenie rádioaktívneho uránu, to boli miesta kalvárie Titusa Zemana. V roku 1964 ho režim síce podmienečne prepustil na slobodu, no neprestal ho trápiť a sledovať. Zomrel 8. januára 1969.

Viac informácií o tomto mučeníkovi, ako aj bližšie informácie o programe nájdete na: tituszeman.sk 

Tešíme sa na Vás!