Je sobota 12.1.2019, šesť hodín ráno a zvoní budík. Viem, že potrebujem vstať, ale na chvíľu ešte zatváram oči. Tá „chvíľa“ trvala presnú polhodinu. Po uvedomení si času rýchlo vybavím rannú hygienu, zbalím si veci a vyrážam. Tridsaťdeviatka o 6:44 mi ušla pred nosom a tak sa vydávam pešo na zastávku Zoo. Tam nastupujem na autobus, prestupujem na električku a veziem sa až k ŽST Vinohrady. Na zastávke už čaká Livka, s ktorou sme mali ísť pôvodne spolu z Mlynskej. Postupne prichádza Majka, Tomáš, Jakub a tesne pred plánovaným príchodom nášho autobusu aj Martin. Autobus však akosi nejde, a tak vymýšľame alternatívu. Nastupujeme na najbližší vhodný, v ktorom sa už vezie ďalšia účastníčka zájazdu, Baška. Tomáš po ceste telefonuje s Alžbetkou, ktorá k nám pristupuje v Pezinku a bolo to doslova ochlp. Po týchto ranných cestovných peripetiách vystupujeme v Modre – Harmónii.
Vystrojíme sa, nasadíme návleky a vyrážame. Prvým z našich cieľov je rozhľadňa na vrchu Kukla. Uplynulú noc snežilo a napadlo pár centimetrov nového snehu. Cesta nie je vyšľapaná, takže si ju musíme vybrodiť. Na čele sa strieda Tomáš s Jakubom. Čím vyššie ideme, snehovej pokrývky pribúda, začína fúkať a snežiť. V niektorých miestach máme sneh po kolená. Na Kukle sa nachádza nová rozhľadňa a drevený prístrešok. Občerstvili sme sa, pomodlili a niektorí odvážlivci vyšli aj hore na rozhľadňu.
Cesta z Kukly dolu a ďalej k Zochovej chate bola jednoduchšia. Niektorí z nás skončili viac, niektorí menej v snehu. Skúsili sme si presnosť v hádzaní snehových gúľ do turistických označníkov. Neodolateľná vôňa vychádzajúca z koliby pri Zochovej chate nás zaviedla dnu, kde sme si dali fajný obed. Po načerpaní síl sme sa pobrali ďalej. Niekedy som mal pocit, že sme viac času trávili guľovaním ako kráčaním, ale to už patrí k pravej zimnej idylke.
Posledných pár metrov pred Veľkou Homolou tvorí strmé stúpanie. Podľa turistického značenia by to malo trvať 5 minút, najlepší z nás to však dali za 2,5 minúty. Na rozhľadni sme si spravili spoločnú fotku a pokochali sa výhľadom naokolo. Už sme sa chceli pohnúť ďalej, no všimli sme si, že prichádza chlapík, ktorý mal na sebe len krátke športové nohavice a obuté turistické topánky. Nežnejšia časť našej výpravy hneď zhodnotila jeho vyšportovanú postavu, my ostatní sme len krútili hlavami. Tak sme sa pohli ďalej. Po pár minútach sme stretli partiu mladých ľudí, ktorí oslavovali narodeniny a pritom si opekali špekačky. Netradičná aktivita na túto ročnú dobu. Cestou dolu do Modry sa výška snehu pomaly znižovala, sneh bol čoraz viac mokrý. Posledný krát sme si dali guľovačku – všetci proti Tomášovi a našu cestu sme ukončili v Modre, v príjemnej reštaurácii. Niektorí si dali varené vínko, niekto nevarené a niekto varenú vineu.
Jednou vetou:
- Alžbetka: Som veľmi rada, že som stihla, lebo by som nevidela, čo som videla.
- Baška: Videla som miesta, ktoré sú mi v zime neznáme a k tomu bola dobrá nálada.
- Jakub: Dnešný deň mi ukázal, že by som mal zlepšiť kondičku aby som zvládal náročnejšie a dlhšie túry, kde môžem vidieť viacero prírodných krás.
- Lívia: Krásna zimná prechádzka s kopou srandy a skvelou partičkou.
- Majka: Veľmi sa mi páčilo, že som videla miesta, ktoré som predtým nevidela.
- Martin: Konečne som zažil poriadnu zimnú turistiku, ktorá bola so super ľuďmi, pri skvelom počasí a kope snehu.
- Matúš: Zimná krajina má svoje čaro a spoločenstvo výnimočných ľudí to len umocňuje.
- Tomáš: Tie piďikopce pri Bratislave vedia celkom prekvapiť a to nie len kopou snehu.
Viac fotiek TU
Video TU
Autor: Matúš Tomko
Foto: Alžbeta Hrabovská, Tomáš Goga, Matúš Tomko
