Na ďalšiu zo série turistických akcii sme sa vybrali počas prvého februárového víkendu. Ako už začína byť zvykom, predpoveď počasia nehlásila nič pozitívne. Dážď, tesne nad nulou a silný vietor. K tomu výstrahy Horskej záchrannej služby a zhoršujúca sa lavínová situácia. Skrátka, typické počasie, aby bol človek nútený zostať v posteli. Ale nie, v rannom vlaku z Bratislavy do Žiliny sme sa nakoniec stretli siedmi.

Keďže vedúci zájazdu celú noc nespal a dumal, kam partiu vezme, tak účastníkom len oznámil, že ideme predsa len na Chatu pod Chlebom a podľa podmienok uvidíme, že či na hrebeni strávime aj viac času ako len ten nevyhnutný.

Krásne počasie v Žiline a pokojné podmienky v Terchovej pri začiatku turistiky sa ani zďaleka nepribližovali k tomu, čo nás v ten deň ešte malo čakať.

Po úvodných 750-tich výškových metroch nás privítalo také počasie, aké bolo aj predpovedané. V Snilovskom sedle povieval taký príjemný vánok. Tak príjemný, že aj stokiloví chlapi mali čo robiť, aby udržali smer. A ak by jeden povedal, že je to jasná stopka pre turistov a o výstup na Veľký Kriváň sa ani nepokúsia, zostal by na omyle. V nárazoch cez 90 km/h (podľa neskoršie zistených dát HZS) sa partia 7 júpísíčkárov, spoločne s jedným Čechom, ocitla na najvyššom bode Malej Fatry. Poletujúce zrnká mrznúcich dažďových kvapiek zmiešaných so snehom z toho nerobilo najpohodlnejší zážitok, ale uznajte aj vy – čo si viac zapamätáte? Gýčové počasie alebo silno adrenalínový zážitok.

Nasledoval zostup na chatu a tam na nás čakala v poradí druhá expedícia. Ale o tom sa nehovorí a čo sa stalo na chate, zostane iba na chate a … v spomienkach zúčastnených (pridám iba tri slová: gitara, pivo a čaj – sladký, ale bez cukru).

Otrasné počasie vystriedalo gýčové ráno a tak sme sa rozhodoli, že skúsime si prešliapať trasu na Šútovský vodopád. Po pár metroch bolo jasné, že to nebude len taká prechádzka a tak sa zúčastnení naučili ako sa traverzujú lavínové svahy, prechádza cez lavínovisko, videli ako sa kope lavínová sonda a bojuje so zapadaním v hlbokom mokrom snehu. Ale napokon sme úspešne prešli všetky adrenalínovejšie úseky a teraz na ne môžeme už len s pokorou spomínať.

Na záver už zostáva len skonštatovať, že hory každému zo zúčastnených opäť ukázali svoju silu a každý z nás sa naučil niečo nové o svojom vnútre.

Jednou vetou:

• Baška: „Prežila som 2 skvelé dni v zimnej prírode a zažila veľa nového.“
• Lívia: „Ďalší nezabudnuteľný zážitok z milovaného prostredia hôr, umocnený budovaním a prehlbovaním priateľstiev.“
• Alžbeta: „Počasie adrenalínové, partia skvelá, zábava prekročená … bolo skvele, nezabudnuteľne.“
• Ondrej: „Počas 48 hodín som spoznal mnoho skvelých ľudí, s ktorými som prežil súboj s nepriaznivým počasím, zábavu pod strechou útulnej chaty a po prebudení do krásneho rána sme celé dobrodružstvo ukončili príjemným posedením v podniku na vlakovej stanici.“
• Barbora: „Od Vrátnej, cez V. Kriváň, až po Chatu pod Chlebom vietor vo vlasoch a radosť v duši z vydareného, dňa/noci s Čechoslovákmi:). Od Chaty pod Chlebom po Šutovo skúsenosť nadovšetko. V závere cesty šmýkačka strmým lesným briežkom dodávajúca stratený dych/ nový život. A tak som tu, s triezvejšou mysľou a spomienkami vrytými kdesi tam do hĺbok. Život je krásny, ba ešte krajší než kedy mnou vnímaný bol!“
• Marián: „Ako to uz s turistami býva, počasie bolo skvelé, partia výborná a zábava intenzívna = dva pekne dni v Malej Fatre.“
• Tomáš: „Prvý deň o vystúpení zo zóny komfortnej a druhý o prekonávaní vlastného pudu sebazáchovy.“

Vedúci zájazdu ďakuje zúčastneným a teší sa na najbližšiu akciu.

Foto: Tomáš, Marián, Alžbeta
Report spísal Tomáš