Máš s Bohom úplne originálny vzťah. Taký, aký nemá nikto iný. Ale existujú určité aspekty, ktoré sú overené časom. Ako možno prežívať vzťah s niekým, koho nevidíme? Odpoveď sa pokúsime nájsť v týchto pár zásadách, ktoré ďalej ponúkame. Môžeme to považovať aj za akýsi návod na duchovný život.

Vôľa – v prvom rade je dôležité chcieť vstúpiť do vzťahu s Bohom, investovať svoj čas a energiu do jeho budovania. Je pravda, že Boha nevidíme – a v tom spočíva tajomstvo slobodnej vôle, vstúpiť do tohto vzťahu. Boh nikoho nenúti. Je celkom prirodzené, že na začiatku tvojho vzťahu s Bohom nemáš k nemu blízko a ani nevidíš dôvod začať. Viera. Viera, že existuje Boh, ktorý ťa pozýva do vzťahu s ním ti môže pomôcť. Boha nevidíme, no pokiaľ mu dovolíš vstúpiť do vzťahu, on sa ti dá poznať srdcom. Potom ti už nebude záležať na tom, aby si ho videl. Budeš ho cítiť a vnímať.  Niekto sa môže báť pustiť Boha bližšie, aby ho „náhodou“ nepovolal za kňaza, do rehole… Nuž, čo na to povedať? Mať intímny vzťah s Bohom nie je len pre „vyvolených“ – zasvätených. Je pre všetkých. S povolaním sa človek už narodil. Ak máš povolanie do manželstva, iné nikdy nebude, ani keby si mal/a k Bohu bližšie ako nejaká zasvätená osoba.
Musíš len chcieť začať… Boh si ťa povedie. A teraz nasleduje dôležitá otázka: “Prečo by si mal/a vytvoriť s Bohom vzťah?” Vieš, je potrebné si najprv odpovedať na otázku tvojej motivácie, prečo Boha potrebuješ mať “vždy poruke”, resp. v tvojom srdci.

Neponáhľať sa – zásada neponáhľania sa platí pre všetky ďalšie body. Ak začínaš budovať vzťah s Bohom, kráčaj pomalými, ale vytrvalými krokmi. Kvantita ani rýchlosť ti nepomôže. Trpezlivosť a vytrvalosť sú tou správnou cestou.

Osobná modlitba – nemožno byť blízko niekomu, s kým sa nerozprávame. Rozprávať Bohu niečo viac ako naučené modlitby, je pri budovaní vzťahu celkom vhodné. Skús mu povedať o tom, čo ťa práve potešilo či nahnevalo. Skús mu ďakovať za človeka, čo máš pred sebou, prosiť ho za toho, koho vidíš plakať, žobrať na ulici.. Využi daný moment, aby si sa rozprával/a so svojím Bohom.

Pravidelná modlitba – v modlitbe je dôležitá pravidelnosť. Napr. ráno 10-minút čítať Sväté písmo (ako odporúča pápež František), pred spánkom sa vždy pomodliť vlastnými slovami, po škole/práci sa pomodliť ruženec, pravidelná sv. omša (napr. 2x týždenne okrem nedele)… Pravidelnosť ťa bude budovať a posúvať ďalej. Nepodceňuj „modlitebný program“, no nastav si ho so správnou mierou.

Sväté písmo – Boh je v Písme. Hľadaj ho tam. Hľadaj tam jeho vôľu, uč sa jeho postojom, dovoľ Bohu dotknúť sa ťa cez jeho Slovo. Medituj nad ním. No neľakaj sa toho, že ti to zo začiatku nepôjde, že nevieš v Písme nič vhodné nájsť… Trpezlivosť – nikto učený z neba predsa nepadol ☺

Reflexia – pravidelne (napr. vždy večer) sa vracaj k tomu, čo si prežil/a. Pýtaj sa Boha, čo ti cez dané udalosti hovorí, kam ťa chce viesť. Niekedy stačí len „znovu prežiť“ danú situáciu – radosť so stretnutia s nejakým človekom, ale aj zarmútenie… Teš sa spolu s Bohom, plač spolu s ním. Odovzdaj mu to v modlitbe, prediskutuj to, ďakuj, vykrič sa… aby si nový deň mohol/a začať s novým postojom (alebo aspoň s pokojným srdcom).

Spoveď – nechať sa pravidelne očisťovať od hriechu je tiež dôležitá vec. No to zistíš aj sám/a, keď prídeš k Bohu bližšie. Vedomie vlastnej biedy a rovnakých pádov ti nedovolí kráčať za ním bližšie bez toho, aby si sa zbavil hriechu. Ale nenechaj sa odradiť týmto vedomím vlastnej hriešnosti. Nech ti skôr pripomína bezpodmienečnú Božiu lásku voči tebe. Miluje ťa napriek tomu, kto si, napriek tvojej hriešnosti.

„Čo z toho budem mať?“, môžeš sa pýtať. Na to ti neviem odpovedať. To závisí od toho, koľko si budeš pýtať, prosiť, koľko toho do vzťahu vložíš. V každom prípade – pokoj, vyrovnanosť a blízkosť niekoho, kto ťa nikdy nezradí, máš zaručené.

Nateraz toľko stačí. Ešte však dodám: Boh nás do tohto vzťahu pozýva prvý. Dovolíš mu vstúpiť do tvojho života? Vzťah s Bohom nie je pre vyvolených: je pre odvážnych vstúpiť do dobrodružstva s Bohom. Pre niekoho bláznovstvo, pre iného dôležitá súčasť života. Ako je to u teba?

Napísala Božia dcéra a upravil Ladislav Hollý (PROMO tím)