Vonku sa začína otepľovať a nebolo by od veci… …opäť sa vybrať niekde do prírody. Vedúci nám vymyslel dvojdňovku na Kráľovú hoľu. Keďže sme boli akurát 5, trochu sme apgrejdli naše cestovanie a šli sme autom.

Z Heľpy sme začali stúpať na hrebeň Nízkych Tatier, kde sme došli presne so západom slnka v pätách. Teplota bola veľmi „príjemná“, iba – 14 °C plus svieži vetrík. Aspoň bol tvrdý sneh a nemuseli sme sa mordovať prešľapávaním cesty.

Už o chvíľu bolo v diaľke vidno svetielko  nášho nočného útočiska –  Andrejcová útulňa. Tam nás privítala partička šaľenych vychodňaroch, takže o zábavu nebola núdza. Naše dievčence sa ujali gitary a už to išlo…

Nastal druhý deň. S modlitbou na perách sa pomaly poberáme ďalej. Už vidno Kráľovu hoľu. Vyzeralo to byť blízko. Uff! Bola to ešte makačka. Po strome ani chýru ani slychu, ideme dole. Majo letííííí… Najprv tréning s cepínom, potom beh na autobus. Stihol. To bol teda výkon. A tak nám doviezol auto z totej Heľpy do Telgártu. S dobrou náladičkou sme ukončili našu výpravu sv. omšou v UPeCečku.

Jednou vetou:

• Tomáš: Aj v bolesti sa dajú nájsť krásne pozitíva.
• Betka: Bolo veľmi pekne.
• Dominika: Nikdy nevieš na koho natrafíš v útulni.
• Majo: Rozvíjej se poupátko, nejkrásnejší z květů, od rána až do noci, budeš vonět světu.
• Livka: Malo to grády.

PS: Ďakujeme Majovi a Tomášovi za bezpečný návrat a trpezlivosť  s nami.

Všetky akcie Turistického tímu môžete sledovať aj vy: https://www.facebook.com/groups/545838209120437/