Slovenskom otriasla tragédia, ktorá poznačila nás všetkých. Dotkla sa nás natoľko, že už nie je čas na to, aby sme na niečo čakali. Človek má pocit, že sa o svoj holý život báť nemusí, pretože žije v demokratickom štáte. V štáte, v ktorom sloboda slova a pravda má svoje miesto. V posledné dni si kladiem, ako väčšina z nás otázku, v akej krajine to žijem? V krajine, v ktorej nás tí najvyšší oberajú o dôveru v štát? V krajine, kde mladý človek príde o svoj život kvôli svojej práci? Kvôli práci, ktorú si mnohí z nás dostatočne necenia. Janko svojou prácou slúžil všetkým nám. Slúžil verejnosti. A tak sa sama seba pýtam: Je toho vari ešte stále málo na to, aby sme sa zomkli a spoločne ukázali, že nám skutočne záleží na tom, v akej krajine žijeme?

Mladý muž, ktorý mal život pred sebou. Pilne, zodpovedne a s plnou nasadenosťou sa venoval náročnej práci investigatívneho novinára. Snažil sa odhaľovať nekalé praktiky všetkých tých, ktorí nás roky okrádali o milióny eur. Ale nielen o to. Oberali nás o našu česť a hrdosť v štát. Ján Kuciak hľadal pravdu. Pravdu, o ktorej hovoriť je nesmierne dôležité. Teraz. Nesmieme čakať už na ďalšie ohavné činy. Nesmieme sa báť. Nesmieme sa vyhovárať a nechávať to na iných. Pretože toto je už naozaj zodpovednosť nás všetkých. Teba i mňa.

Na toto obrovské nešťastie nereaguje len Slovensko, ale celý svet. Pretože nie je predstaviteľné, aby práca novinára, ktorá býva tak často znevažovaná, bola i nebezpečná. Janko bol človekom, ktorí sa svojej práci venoval s plnou vážnosťou a nasadením. Jeho povolanie ho pripravilo o život. Myslím, že už stačilo. Stačilo, aby sme zastierali oči pred pravdou.

To najmenej, čo môžeme urobiť, je prísť zajtra na spomienkový pochod.
Príď ukázať, že ti to nie je jedno. Že aj TEBA sa to týka.

Česť Jankovi, jeho práci, i jeho snúbenici.

Odpočívajte v pokoji, Ján a Martina.

___

Zuzana Wagnerová